MKO - KONCERT FILMOVEJ HUDBY 7.5.2022

MKO - KONCERT FILMOVEJ HUDBY 7.5.2022

18:00 h výstavná sieň MsKS

Viac...
15.12.2018 Vianočný koncert MKO

15.12.2018 Vianočný koncert MKO

18:00 h vo výstavnej sieni MsKS

koncert Malého komorného orchestra

Viac...
2. 12. Koncert MKO

2. 12. Koncert MKO

k 20. výročiu založenia

18:00 h výstavná sieň

Viac...
6. 5. Malý komorný orchester

6. 5. Malý komorný orchester

XX. SAMOSTATNÝ KONCERT MKO K JUBILEU

18:00 h  vo výstavnej  sieni MsKS 

Viac...
10.12. Vianočný koncert MKO

10.12. Vianočný koncert MKO

18:00 h výstavná sieň MsKS

Viac...

História

Organizovaná kultúrno-osvetová činnosť v Novom Meste nad Váhom v minulosti 

PhDr. Jozef Karlík

So snahami o povznesenie národa v oblasti kultúry a vzdelanosti prostredníctvom kultúrno-osvetovej činnosti sa nestretávame len v novodobej histórii Slovenska. Pre národných buditeľov bola osveta hlavným prostriedkom pri rozvíjaní národného povedomia Slovákov už od čias osvietenstva v 18. storočí. Tvorila významnú zložku činnosti fándlyovcov z bernolákovej družiny, štúrovcov, matičiarov z čias rozkvetu Matice slovenskej za Uhorska a veľkých priekopníkov družstevníctva. O organizovanej kultúrnej a osvetovej činnosti na Slovensku však môžeme hovoriť až od vzniku 1. ČSR. Podľa zákona č.67/1919 zb. vznikali v okresoch a mestách nad 10 tisíc obyvateľov osvetové ustanovizne pod názvom osvetové zbory, ktoré koordinovali kurzy občianskej výchovy, spoluorganizovali a podporovali činnosť kultúrnych a osvetových spolkov v regióne. V Novom Meste nad Váhom vyvíjali kultúrno-osvetovú činnosť predovšetkým spolky a organizácie: Miestny odbor Matice Slovenskej, spolky – Živena, Červený kríž a telovýchovné organizácie Sokol a Orol. Po prvý raz šírenie a organizovanie osvety dostalo ideologický obsah za prvej Slovenskej republiky (1939 – 1945). V tomto období zanikli spolky a organizácie, ktoré sa obsahom svojej činnosti nestotožňovali so štátnou ideológiou. V Novom Meste nad Váhom kultúrnu a osvetovú prácu za prvej Slovenskej republiky organizovala miestna osvetová komisia, ktorú riadilo Osvetové ústredie pri Ministerstve školstva a národnej osvety. Väčšina kultúrnych podujatí sa konala v Kine Sokol, ktoré sa v tomto čase premenovalo na Kino Považan. V povojnovej ČSR sa koncepciou riadenia kultúry a osvety na Slovensku zaoberalo Povereníctvo školstva a kultúry. Do roku 1950 bol v platnosti Dekrét prezidenta republiky č. 130/1945 zb. zo dňa 26. októbra o štátnej osvetovej starostlivosti. Dekrét určil obsahové zameranie, úlohy i organizačnú základňu osvety v súlade s úlohami budovania ľudovodemokratickej spoločnosti. Na základe tohto dekrétu vznikali pri okresných, mestských a miestnych národných výboroch osvetové rady. V Novom Meste nad Váhom riadila osvetovú činnosť Okresná osvetová rada (OOR) a tiež aj Mestská osvetová rada (MOR). Inšpektorom novomestskej OOR bol Pavel Valovič. Povereníctvo školstva a kultúry bolo síce v rukách komunistov, povereníkom pre tento rezort bol v rokoch 1945 – 1950 člen KSS, básnik Ladislav Novomeský, ale aj vďaka nemu, sa pri riadení osvetových a kultúrnych činností uprednostňoval ľudovo-výchovný aspekt nad ideovým. Keď v roku 1947 Novomeský bilancuje dvojročnú platnosť dekrétu štátnej osvetovej starostlivosti, konštatuje, že sa osvedčili inštitúcie osvetových rád, referentov, inšpektorov a inšpektorátov. Vyzdvihuje skutočnosť, že v roku 1946 sa na Slovensku vystriedalo jeden a pol milióna ľudí na ochotníckych divadelných predstaveniach a že takmer každý obyvateľ Slovenska bol na nejakej slávnosti, na nejakej prednáške nepolitického charakteru. Aj v Novom Meste nad Váhom sa v týchto intenciách uskutočňovala renesancia kultúry a osvety. Aj novomestskí osvetoví pracovníci brali vážne svoju úlohu výraznou mierou prispieť k odstraňovaniu nevzdelanosti a kultúrnej zaostalosti. Usporadúvali prednášky, rozhovory, filmové predstavenia s krátkymi predhovormi. Vznikali nové ochotnícke divadelné krúžky, a tiež sa organizovali prvé súťaže divadelných súborov ochotníkov. Činnosť začali aj rozličné záujmové krúžky.

Kultúra a osveta v tomto období ešte nemala v Novom Meste nad Váhom svoj stály stánok. Podujatia – koncerty, divadelné predstavenia sa naďalej konali v Kine Považan. Na účely výstav, prednášok a besied sa využívali aj priestory Hotela Slovan. Po februárovom prevrate komunistov v roku 1948 osvetová a kultúrna činnosť zásadne zmenila svoj obsah. Kultúrno-osvetové aktivity sa stali súčasťou tzv. socialistickej kultúrnej revolúcie, ktorej hlavným poslaním bolo vytvoriť novú socialistickú kultúru, a tá mala byť zameraná predovšetkým na výchovu ľudu v duchu marxisticko-leninskej ideológie. Tento proces sa dial výlučne pod patronátom komunistickej strany, ktorá budovala socialistickú kultúru pod zásterkou, že ju uskutočňuje sám pracujúci ľud. Je potrebné dodať, že tieto zmeny postihli viac-menej len obsahovú stránku kultúrnych a osvetových podujatí. Počet aktivít sa neznížil, ani nestagnoval, naopak po roku 1948 bol ešte vyšší. Zásluhou dôslednej agitácie aktivita kultúrnoosvetových činností v tomto období aj v Novom Meste nad Váhom viditeľne vzrástla. Vzory kultúrnej a osvetovej práce sa čerpali väčšinou zo sovietskej kultúrnej praxe. Autormi hudobných a divadelných diel, ktoré sa prezentovali verejnosti, boli často ruskí a sovietski umelci. V Kine Považan sa napr. usporadúvali večery sovietskej hudby a spevu. Pomerne časté boli aj akadémie s kultúrnymi programami pri príležitosti rôznych výročí, napr. oslobodenia a konca 2. sv. vojny, Veľkej októbrovej revolúcie (VOSR) a narodenia alebo úmrtia významných marxistov J. V. Stalina, K. Marxa, F. Engelsa a K. Gottwalda. V Kine Považan sa okrem koncertov a divadelných predstavení každoročne usporadúvali postupové súťaže okresného kola ľudovej umeleckej tvorivosti, svoju súťaž tu mali aj ľudoví speváci a pokračovalo sa v súťažiach divadelných ochotníckych súborov. V Hoteli Slovan inštalovali pozoruhodné výstavy, napr. v roku 1951 to bola Výstava umenia afrického ľudu a v júni v tom istom roku tu prezentovali svoje diela poprední slovenskí výtvarníci pod názvom Výtvarné umenie pracujúcim. O rozvoj kultúry a osvety v meste sa pričinili aj závodné kluby novomestských podnikov, kde pôsobili divadelné a spevácke súbory. Obzvlášť aktívni boli mládežníci v závodných skupinách Socialistického zväzu mládeže (SZM). Miestna vojenská posádka tiež výrazne prispela k oživeniu kultúrneho koloritu mesta, a to predovšetkým zásluhou vojenskej posádkovej hudby, ktorá nechýbala ani pri jednom väčšom kultúrnom podujatí. Vojaci z miestnej posádky mali aj svoj divadelný súbor. Od mája do septembra sa niektoré väčšie podujatia konali aj v priestore bývalej mestskej plavárne na Bzinskej ulici, kde v súčasnosti stojí Lidl 2. Usporadúvali sa tu napr. ľudové veselice – majálesy a dožinkové slávnosti. Po roku 1948 nastala výrazná zmena v riadení kultúry a osvety aj v regionálnych podmienkach. Na základe vládneho nariadenia č. 101 z roku 1950 sa zrušili okresné a osvetové rady a ich pôsobnosť sa preniesla do kompetencií národných výborov. Väčšinu kultúrnych podujatí v meste organizoval Referát školskej osvety a telesnej kultúry pri ONV Nové Mesto nad Váhom (Referát IV/3) na čele so školským inšpektorom Pavlom Valovičom. Pracovisko tohto referátu s názvom Osvetová beseda spolu s mestskou knižnicou sídlilo pôvodne na Námestí slobody (Stalinovo námestie). V januári 1953 sa obidve inštitúcie odsťahovali do budovy bývalej Okresnej sporiteľne (dnešná Haškova ulica č. 21, v súčasnosti kvetinárstvo). Presťahované kultúrne zariadenie nieslo názov Okresný dom osvety a riadila ho Osvetová komisia pri MNV Nové Mesto nad Váhom. Pri zvýšení kultúrnovýchovných aktivít sa začala akútne pociťovať nedostatočná kapacita a kvalita priestorov, v ktorých sa kultúrna a osvetová práca realizovala. Kino Považan, už dávnejšie nespĺňalo požiadavky na modernú divadelnú scénu, pre záujmové krúžky boli určené len provizórne a často aj nevhodné priestory. Je preto pochopiteľné, že už od začiatku 50. rokov 20. stor. sa uvažovalo o výstavbe budovy okresného osvetového domu. Už v roku 1952 Krajský národný výbor v Bratislave schválil pre túto stavbu stavebný obvod a v tom istom roku sa zahájilo vyvlastňovanie pozemkov od ich pôvodných majiteľov. Pozemok stavby sa nachádzal na mieste rozpadajúcich sa príbytkov a hospodárskych budov bývalého majera. Známou bola tzv. „Šimonova kováčňa“. Na základe uznesenia Zboru povereníkov SNR č. 246/1957 zo dňa 25. júla 1957 bola z mimoriadnej rozpočtovej rezervy novomestskému okresu priznaná finančná čiastka 800 000 Kčs na výstavbu Okresného domu osvety. Táto štedrá pomoc najvyššieho národného orgánu vládnej a výkonnej moci na Slovensku má svoje pozadie. Predseda Zboru povereníkov bol totiž v tomto čase čachtický rodák Rudolf Strechaj, ktorý neváhal takýmto spôsobom prejaviť priazeň k okresu, z ktorého pochádzal. Nové Mesto nad Váhom sa mu však vedelo primerane odvďačiť, a to napr. aj tým, že podľa Rudolfa Strechaja ešte za jeho života pomenovalo hlavné novomestské námestie, v súčasnosti Námestie slobody. Predseda Zboru povereníkov sa postaral aj o to, že novomestský dom osvety nemal byť štandardnou stavbou, ale bol akýmsi prototypom, prvou stavbou svojho druhu a takýchto osvetových domov sa malo postaviť v celej republike len desať. Charakteristickým znakom tejto doby bolo, že všetky závažnejšie udalosti sa museli uskutočňovať z príležitosti nejakého historického výročia. Napr. aj spomínané rozhodnutie Zboru povereníkov SNR povoliť výstavbu okresného osvetového domu v Novom Meste nad Váhom sa udialo „na počesť 35. výročia robotníckej stávky v Novom Meste nad Váhom“ . Aj položenie základného kameňa tohto kultúrnoosvetového zariadenia dňa 31. augusta 1957 sa uskutočnilo pri príležitosti historických jubileí – 13. výročia SNP a 40. výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie (VOSR). Zakladajúca listina osvetového domu, ktorú okrem predsedov ONV a MNV podpísal aj Rudolf Strechaj, nám prezrádza, že na realizovanie stavby sa počítalo s veľkou podporou občanov mesta a novomestských organizácií a podnikov. Celkové náklady mali predstavovať čiastku až 5 miliónov 700 tisíc Kčs. Aj v stavebnom povolení, ktoré sa vydalo paradoxne až 2 mesiace po položení základného kameňa, sa uvádza, že stavba sa postaví svojpomocne. Tzv. dobrovoľné pracovné brigády boli nepochybne prínosom. Počas stavby sa ich zúčastnilo až 38 podnikov, organizácií a škôl s celkovým počtom 11 806 odpracovaných hodín s finančným efektom 485 785 Kčs. Stavba však vyžadovala aj pravidelný prísun stavebného materiálu, a toho bolo nedostatok, pretože na jeho zaobstaranie 8 chýbali financie. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo stavebníci nesplnili svoj „socialistický záväzok“ - budovu odovzdať do užívania k 15. výročiu SNP, teda v auguste 1959. V ďalšom pokračovaní stavby, samozrejme, vzrástli náklady a tie prekročili plánovanú finančnú čiastku o 500 000 Kčs. Ani dodržanie ďalšieho termínu dokončenia o rok neskôr - 27. augusta 1960, nebolo bez problémov. Päť mesiacov pred týmto termínom zodpovední činitelia na troch normostranách textu uviedli zoznam remeselných prác, ktoré bolo potrebné do stanoveného termínu ešte vykonať. Najväčší dôraz sa kládol na dokončenie stolárskych prác, ktoré zabezpečoval podnik novomestskej Dreviny, pretože od nich najviac záviselo dodržanie termínu. Finišovanie v čase blížiaceho sa dátumu slávnostného otvorenia skomplikovali aj ťažkosti pri realizovaní dvoch kamenných dosiek s umeleckými reliéfmi, ktoré sa mali umiestniť na priečelnú fasádu budovy. Na diele pracovala významná slovenská akademická sochárka Erna Masarovičová. S termínom odovzdania reliéfov sa však oneskorila a z obavy, že ich na budovu nestihnú osadiť, umelkyňu predvolali na MsNV. To sa udialo v čase, keď zostávalo len sedemnásť dní do otvorenia osvetového domu. Hodnotné umelecké diela, ktoré dodnes zdobia priečelie budovy, boli napokon osadené jeden deň pred slávnosťou. Je zaujímavé, že podľa zakladajúcej listiny mala byť stavba osvetového zariadenia osvetovým domom s okresnou pôsobnosťou, ale keď sa dokončila, nebol z nej okresný, ale mestský osvetový dom. Súviselo to so závažnými zmenami v štátnej legislatíve. Na základe zákona č. 36/1960 o územnom členení štátu sa zrušili tzv. malé okresy a vytvorili sa okresy s väčšou územnou správou, ktoré pozostávali z niekoľkých bývalých menších okresov. Aj Nové Mesto nad Váhom prestalo byť okresným sídlom a stalo sa len jedným z miest Trenčianskeho okresu. Z toho dôvodu sa nemohol zrealizovať pôvodný zámer postaviť v Novom Meste nad Váhom dom osvety s okresnou pôsobnosťou, pretože novomestský okres prestal existovať. Posledným riaditeľom Okresného domu osvety bol od 1. apríla 1959 do 30. júna 1960 Ján Krupa. Ďalšie legislatívne zmeny, ktoré oprávňovali MsNV v Novom Meste nad Váhom, aby mohol byť zriaďovateľom mestského osvetového zariadenia, boli zakotvené v Zákone č. 52 z roku 1959 o osvetovej činnosti, ktorý určil zásady organizácie, riadenia a kontroly osvetovej činnosti vo všetkých typoch osvetových zariadení. Slávnostné otvorenie Domu osvety sa konalo 27. augusta 1960. Aj s odstupom 60 rokov môžeme súhlasiť s názorom mestského kronikára, že občania Nového Mesta nad Váhom dostali do užívania moderný a dôstojný kultúrny stánok, ktorý v plnej miere splnil očakávania nielen novomestských osvetových pracovníkov, ale aj samotných záujemcov o osvetovú a kultúrnu činnosť v meste. V budove sa predovšetkým vytvorili oveľa kvalitnejšie podmienky pre činnosť záujmových krúžkov. Tie s umeleckým zameraním podchytili veľa talentovaných a nadaných jedincov, z ktorých vyrástli významné osobnosti. Boli to predovšetkým umelecké krúžky: výtvarný, hudobný, baletný, bábkarský, divadelný, ktorý mal už svoju stálu divadelnú scénu. Obľube sa tešili aj krúžky literárny a filatelistický. Slušnú účasť mali kurzy spoločenského tanca, spoločenskej výchovy, ovocinárstva. Ďalším veľkým pozitívom osvetového domu bola kapacitne vyhovujúca divadelná sála. Vedenie Mestského domu osvety, vo väčšom počte ako v minulosti mohlo v nej organizovať hodnotné kultúrne podujatia, koncerty, divadlá, vystúpenia populárnych spevákov, humoristov a ľudových rozprávačov. Aj výstavy, prevažne z oblasti výtvarného umenia, sa mohli realizovať v oveľa vhodnejších priestoroch ako predtým. Prvým riaditeľom Domu osvety sa stal Štefan Kubáň, v roku 1967 ho vystriedala spisovateľka Elena Čepčeková, po jej krátkom pôsobení od roku 1968 bola riaditeľkou až do roku 1976 Anna Krupová. Posledným riaditeľom osvetového zariadenia s názvom Mestský dom osvety bol do 31. decembra 1982 Ján Botfaj. Významná zmena v riadení kultúrnoosvetových činností v miestnych podmienkach sa uskutočnila v roku 1983. V novembri 1982 plénum MsNV zrušilo Mestský dom osvety a Kino Považan, a dňom 1. januára 1983 zriadilo Mestské kultúrne stredisko ako príspevkovú organizáciu. Kino sa stalo jej súčasťou. Prvým riaditeľom Mestského kultúrneho strediska sa stal 1. augusta 1983 Ivan Šelepák. Po Nežnej revolúcii v roku 1989 a po páde komunizmu sa z kultúrnoosvetovej činnosti odstránil komunistami nariadený ideologický obsah a kultúra, najmä osveta sa vrátili k pôvodnému poslaniu. Charakter tohto poslania dostatočne vystihuje definícia kultúrno – osvetovej činnosti obsiahnutá v súčasnosti platnom Zákone č.189 / 2015 o kultúrno-osvetovej činnosti: „Kultúrno-osvetová činnosť je činnosť, ktorá svojím pôsobením prispieva k rešpektovaniu ľudských práv a rozmanitosti kultúrnych prejavov, k utváraniu kultúrneho spôsobu života, k zvyšovaniu kultúrnej a vzdelanostnej úrovne obyvateľov a k rozvíjaniu tvorivosti ako základnej kultúrotvornej hodnoty spoločnosti“. Pozitíva, ktoré súvisia v odideologizovanom spôsobe riadenia kultúrnych a osvetových zariadení, je vidieť aj vo výsledkoch činností Mestského kultúrneho strediska v Novom Meste nad Váhom. Prvým riaditeľom v nových podmienkach sa stal v roku 1990 akad. maliar Ján Mikuška. V roku 2012 ho vystriedala PhDr. Eva Grznárová a súčasnou riaditeľkou sa stala v roku 2019 Mgr.art. Mária Volárová. 

Zostaň informovaný o našich novinkách

Prihlás sa do nášho newslettra a budeme ti zasielať novinky priamo na e-mail.
Pre lepšie prispôsobenie obsahu pre Vás, bezpečnosti, meraniu štatistík návštevnosti a lepšej spätnej väzbe tento web používa cookies. Klikaním a navigovaním po stránke súhlasíte s tým, že zbierame o Vás anonymné informácie cez cookies. Viac informácií o používaní cookies na našej stránke nájdete tu.